Som Sandra. Pokoj nie je stav, je to prax.

Som Sandra. Žena, ktorá má rada jasnosť, súvislosti a priestory, kde sa ľudia môžu na chvíľu prestať tváriť, že všetko zvládajú sami. Dlhodobo ma zaujíma, ako fungujú systémy, komunikácia, vzťahy a dôvera medzi ľuďmi.

Vo svojej práci prinášam kontext a pokoj do zložitých situácií, ale môj najväčší tréning života sa nedeje len v organizáciách, projektoch alebo rozhovoroch. Deje sa doma. Pri troch deťoch, jednom mužovi a každodennej realite, ktorá človeka veľmi rýchlo naučí, že teória je krásna vec, ale život sa deje medzi raňajkami, plačom, otázkami, objatiami, únavou a večerným tichom, keď si konečne sadneš a zistíš, že aj ty potrebuješ nádych.

Som mama, partnerka, žena, ktorá sa učí byť prítomná nielen vtedy, keď je všetko pokojné, ale aj vtedy, keď je toho veľa. Práve preto mi je blízky mindfulness parenting coach tréning. Nie ako dokonalý návod na rodičovstvo, ale ako návrat k obyčajnej ľudskosti.

K tomu, že dieťa nepotrebuje perfektnú mamu. Potrebuje mamu, ktorá sa vie zastaviť, počúvať, priznať si vlastné hranice a vrátiť sa k sebe skôr, než začne reagovať zo starého tlaku.

Rodičovstvo ma naučilo, že pokoj nie je stav, ktorý si raz vybojujeme. Je to prax. Niekedy veľmi jemná, inokedy poriadne nepríjemná. Ale vždy pravdivá.

P.U.S.Ť. je pre mňa prirodzené pokračovanie tejto cesty. Spolu s Erikou sme vytvorili priestor pre ženy, ktoré navonok zvládajú veľa, no vo vnútri cítia, že nesú priveľa. Ženy, ktoré už nechcú len rozumieť sebe cez hlavu, ale chcú sa k sebe vrátiť aj cez telo, dych, hlas a vlastné tempo.

Verím, že veľa žien nepotrebuje ďalší tlak na výkon, ani v sebarozvoji. Nepotrebujú byť lepšie, rýchlejšie, uvedomelejšie a ešte aj duchovne zvládnuté. Potrebujú bezpečný moment, v ktorom si môžu priznať: toto je veľa, toto už nechcem niesť, toto nie je moje.

Moja časť v P.U.S.Ť. vychádza z prítomnosti, počúvania a schopnosti vidieť súvislosti tam, kde sa veci na prvý pohľad zdajú chaotické. V živote ženy často nejde len o jednu vec. Nie je to len únava. Nie je to len vzťah. Nie je to len práca. Nie je to len materstvo. Je to celý systém očakávaní, naučených reakcií, starých viet, povinností a tichých dohôd, ktoré sme uzavreli samy so sebou, často ešte skôr, než sme vedeli, že máme na výber.

Preto verím, že pustiť neznamená vzdať sa. Znamená prestať držať to, čo nás drží mimo vlastného života. Znamená dovoliť si byť človekom, nie projektom. Ženou, nie zoznamom úloh. Mamou, partnerkou, tvorivou bytosťou, profesionálkou, ale stále aj sebou.

P.U.S.Ť. je pre mňa pozvanie do priestoru, kde žena nemusí nič dokazovať. Môže len na chvíľu počuť vlastný vnútorný hlas a zistiť, čo v nej ešte čaká na dovolenie žiť inak.